Thursday, December 05, 2013

प्रतीक्षार्थ

मावळत्या शुक्रामागुन    
मधुरात्र लाजरी येईल
किरणांना खेळायाला 
दंवबिंदू देऊन जाईल

चांदवा - प्रियाचा भास!
बरसेल सखीची प्रीत
हेव्याने धरणी लाविल
चंद्राला काजळतीट

वाळूवर लपलप लाटा
सा-याच खुणा पुसतील
उमटेल पुन्हा आशेने
कधि पाउल संयमशील?

थकलेली पिवळी पाने
गळतील तळ्याच्या काठी
आरक्त-धवल शोकाकुल
प्राजक्त मूक सांगाती

तुज अलगद आठवताना
मन गवतफुलांचे होईल
हुरहूर - मधाचा ठेवा!
त्या फूलपाखरा देईल

"तू अशीच येशिल, येशिल"
गुणगुणता मिटेन डोळे
मम स्वप्न-स्वर्ग-अनुगामी
सोपान दंवाने ओले..


- मंदार.

1 comment:

Unknown said...

marathi cha wapar halli agadich thoTa aslyane kahi shanka paDlya ahet:
1. "hurhur - madhaachaa theva!" hyat shewti udgarwachak chinha ka ahe? te hi kadvyachya asa madhech? ani he kadve ch nahi samajle tase. hurhur hach madhacha theva ahe ka? ani te man kuthlya fulpakhrala deil? ka 'ti'la ful-pakharachi upama dilee ahe?

2. sopan dawaane ole mhanje kay?

3. aarakt-dhawal mhanje laal-pandhri evdhach artha ahe ka ajun kahi bhavana pan mandaychi ahe?